Sladký život na západe

Autor: Monika Šusteková | 12.4.2014 o 13:28 | Karma článku: 14,92 | Prečítané:  9145x

Ľudia u nás často nostalgicky spomínajú, že za socializmu, keď mali všetci rovnako (málo), boli rodina a priateľstvo dôležitejšie ako práca a majetok; ľudia si boli bližší a tešili sa z maličkostí. S nástupom kapitalizmu sa vraj hodnoty v spoločnosti zvrhli. Stali sme sa sebeckejší, povrchní, neohľaduplní, našou najvyššou hodnotou sa stali peniaze. Honba za západným luxusom so sebou priniesla aj "západné" problémy - materializmus, kriminalitu, nedôveru, individualizmus.

Podľa tejto logiky so sebou ekonomický rozvoj prináša negatívne zmeny v hodnotovom systéme ľudí. Malo by potom platiť, že čím sme ako krajina bohatší a vyspelejší, tým horšia je naša morálka. Ak by to bolo tak, bohaté a vyspelé krajiny by mali byť na tom s hodnotami ešte oveľa horšie ako my. Že to je nezmysel, vie každý, kto niekedy vystrčil nos zo svojej rodnej dediny. Materializmus sa nestupňuje so zvyšujúcou sa životnou úrovňou. Hodnoty, aké prevládajú na Slovensku, nie sú pre vyspelý kapitalizmus a demokraciu vôbec typické. Práve naopak.

Pre bohaté krajiny sú typické takzvané post-materialistické hodnoty: sloboda slova, ochrana životného prostredia, tolerancia inakosti, aktívna účasť vo verejných a spoločenských veciach, rovnoprávnosť pohlaví, dôraz na kvalitu života - to sú skutočné "západné" hodnoty.

Posun k týmto hodnotám nastal vo vyspelých krajinách v 70tych rokoch, kedy dosiahli relatívne vysokú životnú úroveň. Tieto krajiny už nemusia bojovať o prežitie, základné materiálne zabezpečenie už berú ako samozrejmosť, a tak sa posunuli ďalej.

Ak u nás teda ľudia počas socializmu boli orientovaní na sociálne a altruistické hodnoty (nazývajú sa "pseudo-post-materialistické"), zmena hodnôt na materialistické nebola po nástupe kapitalizmu krokom vpred, ale krokom späť.

Je pravda, že so zvyšovaním životnej úrovne sa približne po desiatich rokoch od revolúcie začali aj u nás objavovať post-materialistické hodnoty - avšak len u vzdelanej a finančne zabezpečenej mladej generácie. Zvyšok obyvateľstva  zostal pri tých materialistických - dôležité sú pre nich ekonomické a fyzické istoty. Istoty? Presne tak. Aké čarovné slovíčko.

Napriek tomu, že mnohí teoretici predpokladajú, že akonáhle sú základné ekonomické potreby naplnené, ľudia by mali automaticky začat meniť svoje hodnoty na post-materialistické, u nás sa tak zatiaľ nestalo. Čím to môže byť spôsobené? Materiálne zabezpečenie sme už dosiahli, o prežitie už nebojujeme. Kedy tomu prispôsobíme aj náš hodnotový rebríček? Kedy budú mať ľudia u nás nahrabané dosť na to, aby sa začali pozerať aj von zo svojho dvora?

Veriť, že stačí, aby sa ľudia mali ešte o trošku lepšie, a už sa začnú meniť aj ich hodnoty, by bolo naivné. Hodnoty v spoločnosti sú do veľkej miery ovplyvnené ekonomickou situáciou, ale tá nie je jediným faktorom. V  krajine, ako je naša, kde sú v ľuďoch za desaťročia zakorenené princípy príslušnosti k skupine, rodine, hierarchii, ktoré znamenajú, že kto nekradne, okráda svoju rodinu, kde je zakorenená nedôvera k štátu a jeho inštitúciám, kde občianska angažovanosť je podozrivá, a kde historicky silný vplyv katolíckej cirkvi vtlačil do ľudí konzervatívne a autoritárske hodnoty, môžeme len ťažko čakať hladký prechod k tolerancii, slušnosti a rovnoprávnosti. Kombinácia hlboko zažratých negatívnych hodnotových orientácií zo starého režimu s tými novými, materialistickými, je výbušným koktejlom.

V duchu silného materializmu u nás ľudia stále veria, že všetko vyriešia peniaze a že za všetky problémy môže ich nedostatok. Ale to je úplne mylná predstava. Ak budeme bohatší, nebudeme lepší a tolerantnejší. Ak budú učitelia lepšie zaplatení, nebudú kvalitnejšie učiť. Skutočnú kvalitu života na Slovensku už nezvýšia čoraz lepšie ekonomické výsledky.

Naozaj dobre sa bude na Slovensku žiť, až keď sa zvýši tolerancia voči inakosti prostredníctvom vzdelávania. Keď sa odstráni korupcia a tým sa zvýši dôvera ľudí v štátne inštitúcie. Keď sa zvýši podpora angažovanosti obyvateľov vo veciach verejných. Keď sa odlúči cirkev od štátu. Keď bude právo vymožiteľné a pravidlá budú rovnaké pre všetkých. Až vtedy pochopíme, prečo je život na západe sladký.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?