reklama

O politicky nekorektných hrdinoch

Okolo politickej korektnosti šíria jej odporcovia auru akéhosi nebezpečného orwellovského newspeaku a považujú ju za cenzúru, za porušovanie slobody slova.  Za týmto názorom však stojí nepochopenie konceptu slobody ako takej. Sloboda nikdy nie je absolútna, končí tam, kde sa začína sloboda niekoho iného. To, že príslušníci menšín nechcú byť urážaní a stereotypizovaní, nie je o politickej korektnosti, je to základné ľudské právo. A na tom, že niekto odmieta rešpektovať právo iných na to, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s ľuďmi a bez urážania, nie je vôbec nič hrdinské.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Odporcia politickej korektnosti tvrdia, že sa ňou potiera “zdravý sedliacky rozum”. Liberáli im vraj chcú zakázať hovoriť pravdu. Korektnosť nám však nezakazuje o veciach hovoriť, upravuje len jazyk, ktorým o nich hovoríme. Korektne, teda slušne a bez urážok, sa dá predsa hovoriť o čomkoľvek. Politická korektnosť nikomu neberie právo vyjadriť svoj názor, berie mu len “právo” byť rasistický, homofóbny či sexistický.

Byť politicky korektným totiž neznamená nič iné než vyjadrovať sa slušne, citlivo, tolerantne a s rešpektom voči iným; neurážať ľudí len preto, že sú iní ako my.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svet bez politickej korektnosti (a teda bez slušnosti) je svetom bez hodnôt. Je svetom, kde si každý môže hovoriť čo chce, a každý názor je rovnako dobrý a prijateľný. Privilegovaným príslušníkom väčšiny tento stav vyhovuje, pretože oni si predsa môžu hovoriť, ako im zobák narástol, a nemusia sa obmedzovať. 

Problémom politickej korektnosti je, že občas sa stáva, že dané slová si nevyberie daná skupina sama, ale vyberie im ich opäť privilegovaná väčšina, hoci možno s dobrým úmyslom. Takéto výrazy sa potom zákonite stretnú s posmeškami, a často sú celkom absurdné. V mnohých prípadoch ide o niečo, čo pritom danej menšine vôbec neprekáža. Tieto absurdity sú však potom často používané ako argument proti politickej korektnosti. Takže, nie, korektnosť nie je o tom, že nám niekto chce brať Vianoce, a miesto toho želať zimné sviatky. Avšak slová ako Róm či gej si dané menšiny vybrali samé, a preto by mali byť rešpektované.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedna z definícií politickej korektnosti hovorí, že ide o “vyhýbanie sa takým slovám, výrazom a skutkom, ktoré by mohli vylúčiť, marginalizovať alebo uraziť ľudí, ktorí sú spoločensky znevýhodnení alebo diskriminovaní. O aké slová ide? Tak napríklad cigáň, buzerant, rákosník či neger.

Je nutné priznať si, že náš jazyk je plný takýchto hanlivých výrazov, ktoré vytvárajú podvedomé predsudky. Sú nabité skrytým vyznamom a plné negatívnych konotácií. Smerujú naše vyjadrovanie celkom iným spôsobom, ako neutrálne slová, , búrajú mantinely, umožňujú extrémnosť vo vyjadrovaní.

Treba si však uvedomiť, že to, že sme s učitými slovami vyrastali a bežne ich počúvali či dokonca sami používali, neznamená, že sú v poriadku. Ľudia, ktorí takéto výrazy používajú, sa hrdia tým, že oni sa neboja nazývať veci pravým menom. Nechápu a nechcú chápať, že ide o extrémizmus, a neutrálne slová ako Róm či gej považujú za akési eufemizmy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bohužiaľ, samotná korektnosť vo vyjadrovaní nie je finálnym riešením, ale je dôležitým prvým krokom k tomu, aby sa zabránilo urážaniu, podnecovaniu neznášanlivosti a diskriminácii.

Naozaj totiž nie je v poriadku, a už vôbec nie hrdinstvom, keď niekto vyzýva na strieľanie špinavých, nedonosených cigáňov. A rovnako nie je hrdinstvom ani to, keď niekto vyhlasuje gejov za chorých. Je správne, že v dôsledku svojich vyjadrení jeden aj druhý prišli o zamestnanie. Je nutné, aby predsudky a hanlivé výrazy pre inakosť začali byť považované za spoločensky neprijateľné. 

Znakom tolerantnej spoločnosti je totiž aj to, že určité veci sú v nej netolerovateľné.

Monika Šusteková

Monika Šusteková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujíma ma, ako funguje spoločnosť, umenie, kultúra a vzdelávanie. Nikdy ma neprestane baviť učiť(sa), asi aj preto mi vždy bolo blízke univerzitné prostredie. Žijem v Londýne, ale zatiaľ ma viac baví písať o Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieKultúraNezaradenéSpoločnosť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu