Kedy bude Bratislava šťastným mestom?

Autor: Monika Šusteková | 27.2.2015 o 13:24 | Karma článku: 11,48 | Prečítané:  17652x

Pred pár dňami sa v médiách rozprúdila zaujímavá debata o tom, prečo Bratislava nerastie ako Londýn. Bratislava však nie je Londýn a nie je s ním porovnateľná absolútne v ničom, okrem toho, že je hlavným mestom európskeho štátu. Bratislava má celkom iný problém – nedokáže si udržať ani tých obyvateľov, ktorí už v nej žijú, nieto ešte prilákať ďalších.

Čím je to spôsobené? V debate zazneli rôzne, najmä ekonomické argumenty, ja si však dovolím tvrdiť, že je za tým aj štvorica vzájomne prepojených demografických problémov, ktoré by sa dali celkom efektívne riešiť. Pozrime sa teda na ne pekne po poriadku:

Problém číslo 1:

Bratislava sa potrebuje stať  atraktívnym mestom pre rodiny s deťmi. Súčasná situácia je totiž taká, že v momente, keď sa mladí Bratislavčania rozhodnú založiť si rodinu, utekajú z mesta do priľahlých dedinských satelitov. Ak má byť mesto priateľské k rodinám s deťmi, musí vyzerať celkom inak. Musí byť miestom, kde funguje komunita, kde sa ľudia stretávajú, poznajú, chodia pešo, nakupujú a využívajú lokálne služby.

Na dosiahnutie takéhoto stavu treba v prvom rade minimalizovať automobilovú dopravu v meste. Nestavať ďalšie garáže a parkoviská, obchvaty a diaľnice, ale spraviť z Bratislavy mesto pre ľudí, nie pre autá. Zakázať parkovanie na chodníku, parkoviská premeniť na zelené plochy a detské ihriská, revitalizovať námestia,  zabezpečiť čistotu, dostatok smetných košov, čisté a bezplatné verejné WC, lavičky, prístrešky – všetko to, čo umožní ľuďom chodiť pešo, stretávať sa a komunikovať.

Samozrejme, znížiť množstvo áut v meste je možné len ak bude zabezpečená kvalitná a bezbariérová verejná doprava, chodníky a cyklotrasy. Dostupnosť a dostatok škôlok a škôl je takisto nutnosťou, rovnako ako podpora detských centier a ďalších aktivít pre rodiny s deťmi. Obrovskou výhodou Bratislavy (nielen) pre rodiny s deťmi je blízkosť zelených plôch ako sú Koliba, lužné lesy a hrádza, Železná Studienka, ako aj Karpaty. Namiesto ich zveľaďovania, sprístupňovania a propagovania ich však u nás radšej prekvalifikujeme z lesov na “iné plochy” a necháme vyrúbať súkromníkom alebo zastavať developerom.

Problém číslo 2:

Vzdelaní mladí ľudia v produktívnom veku utekajú z Bratislavy do zahraničia – aspoň do susednej Prahy či Viedne, prípadne ešte ďalej do Berlína či Londýna. Za čím títo ľudia odchádzajú? Za vyššími platmi? Motiváciou býva často niečo úplne iné – chýba im rozmanitosť a kultúra. Podpora kultúry je pre Bratislavu absolútnou nutnosťou, priťahuje totiž vzdelaných ľudí. Bohužiaľ, robí sa presný opak – nový starosta Starého Mesta napríklad hneď po svojom nástupe do funkcie zrušil kultúrny pop-up na Šafárikovom námestí, ktorý mal potenciál pritiahnuť a udržať presne tie typy ľudí, ktorí sklamane Bratislavu opúšťajú. Nehovoriac o tom, že tento projekt mohol konečne vrátiť život na Šafko, ktoré je dlhé roky v naozaj smutnom stave, napriek svojmu obrovskému potenciálu.

A ako zabezpečiť rozmanitosť? Otvorenosťou mysle. Nie tým, že všetkému novému a inému  zabuchneme dvere či sťažíme podmienky. S tým súvisí aj

Problém číslo 3:

Ľudia z ostatných regiónov Slovenska, ktorí do Bratislavy prídu za prácou, nemajú k mestu pozitívny vzťah, a nie je sa im čo čudovať, keďže sú prijímaní negatívne a neustále im je dávané najavo, že sú “cezpoľní”. Okrem toho tu väčšinou nemajú trvalý pobyt, a teda tu neplatia dane a nemôžu voliť, a problémy tohto mesta sú im preto vzdialené, ak nie úplne ukradnuté. Ako si s tým poradiť ?

V prvom rade je nutné zjednodušiť podmienky na prihlásenie trvalého pobytu. Keďže väčšina prisťahovalcov žije v podnájme, je pre nich veľmi ťažké dostať sa k potvrdeniu od prenajímateľa, že súhlasí s prihlásením trvalého pobytu. Nielenže sú to otravné papierovačky, ale prenajímatelia majú (neoprávnené) obavy, že by sa takýchto nájomníkov nevedeli zbaviť. Načo však vôbec vyžadovať takýto dokument? Úplne by predsa stačilo potvrdiť  miesto trvalého pobytu len pomocou bankového výpisu zaslaného na danú adresu, či účtu za telefón alebo káblovku či energie. 

Ďalšou otravnou záležitosťou je, že po zmene trvalého pobytu si človek musí vymeniť doklady - OP, evidencia vozidla a ďalšie, a predstava dňa stráveného na preslávenej polícii na Kopčianskej by odradila aj tých najodhodlanejších. Úplne by pritom stačilo, aby sa na dokladoch adresa trvalého pobytu neuvádzala (ako je tomu napríklad v prípade pasu).

Ak by všetci tí, ktorí v Bratislave žijú, mali v nej aj trvalý pobyt, a na jeho základe potom platili miestne poplatky a dane, mesto by získalo omnoho viac financií, a títo noví obyvatelia by zároveň získali k mestu oveľa zdravší vzťah – mohli by voliť do samosprávy, mali by pocit, že sem patria a môžu hovoriť do toho, ako sa s ich peniazmi hospodári a aké služby za ne dostávajú.

Druhou stranou tohto problému je “prívetivosť ” rodených Bratislavčanov k prisťahovalcom. Namiesto toho, aby vítali to, že títo ľudia v Bratislave pracujú, tvoria, míňajú peniaze, robia ju zaujímavejšou, pestrejšou, a produktívnejšou, by ich mnohí najradšej hnali naspäť tam, odkiaľ prišli. Nebezpečné slogany nového primátora (vráťme Bratislavu Bratislavčanom) i starostu Starého Mesta (Staré Mesto patrí Staromešťanom) sú dokonalou ilustráciou takéhoto xenofóbneho prístupu. Bratislavu nikto Bratislavčanom neberie. A ak by Staré Mesto patrilo len Staromešťanom, bola by to preň úplná katastrofa.

Problém číslo 4:

Bratislava starne - priemerný vek Bratislavčana je 42 rokov, a ide o rýchlo stúpajúci trend.  Najhoršie je to v Starom Meste, ktoré sa vyľudňuje, a viac ako pätina jeho obyvateľov sú dôchodcovia. Túto situáciu by do veľkej miery vyriešilo, ak by sa pracovalo na odstránení všetkých troch vyššie uvedených problémov – priemerný vek by sa znížil, ak by Bratislava dokázala pritiahnuť a udržať rodiny s deťmi, mladých vzdelaných ľudí a migrantov z iných regiónov. Okrem toho je však nutné pomôcť rozmanitosti Bratislavy aj tým, že sa z nej stane mesto priateľské k dôchodcom. Momentálne chýbajú  bezpečné a bezbariérové chodníky a priechody cez cestu, ľahko dostupná a bezbariérová verejná doprava, či kultúrne a spoločenské aktivity, zamerané na všetky vekové kategórie a ich stretávanie.

Kedy ste naposledy v kaviarni či na koncerte videli dôchodcov? Viete si predstaviť to množstvo dôchodcov a dôchodkýň, ktorí by mohli napríklad piecť skutočne domáce koláče v hipsterský ch kaviarňach, alebo učiť novodobých foodies variť či strážiť im deti? Špeciálne kombinácia rodín s deťmi a dôchodcov môže byť pre mesto veľmi obohacujúca, treba len vytvoriť priestor na ich stretávanie. Rodiny za oknami áut sa s dôchodcami za oknami bytov porozprávajú len ťažko.

Tvrdiť, že Bratislava nerastie len preto, že sú tu nízke platy a drahé byty, nás nikam neposunie. Skúsme sa radšej pozrieť na problémy, ktoré sú pre mesto reálne riešiteľné – šťastné mesto totiž nerobia vysoké platy. V úvode spomínaný Londýn je síce najbohatším regiónom Veľkej Británie, jeho obyvatelia sú však na samom spodku rebríčka šťastia a spokojnosti so životom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?